Azbest je pomenovanie pre rad minerálov vyskytujúcich sa v zemskej kôre. V nedávnych časoch bol využívaný v rôznych priemyselných odvetviach, predovšetkým v stavebníctve. Jeho škodlivosť je však spoločnosti veľmi dobre známa, preto sa začali používať náhradné alternatívy, ktoré sú oveľa viac vyhovujúce pre zdravie človeka.
Typy azbestu
Azbest rozdeľujeme do dvoch základných skupín: serpentíny a amfiboly. Do skupiny serpentínov zaraďujeme chryzotil, nazývaný aj biely azbest. Ten má vysoké hospodárske využitie, až 95 % v celosvetovej spotrebe azbestu.
História azbestu a jeho priemyselné využitie
Azbest sa v minulosti využíval na výrobu produktov v rôznych odvetviach priemyslu. Bol používaný napríklad na výrobu brzdových doštičiek, akumulačných kachiel, šnúr, izolačných dosiek, atď. Najširšie využitie mal však v stavebníctve.
Bol používaný najmä ako predchodca sádrokartónu, a to vo vnútorných priestoroch budov, na rôzne obklady, priečky, podhľady, dekoratívne obklady a nátery, stropy, dvere, elektroinštaláciu a pod. Takisto mal využitie ako protipožiarny nástrek a vo veľkom sa využíval ako strešná krytina (všeobecne známa ako eternit).
Škodlivosť azbestu
Azbest je pre zdravie človeka nebezpečný najmä pre jeho drobné, voľne poletujúce vlákna. Tieto vlákna vďaka svojej pevnosti a ostrosti prenikajú až do bunkových stien výstelky pľúc. Ich vdýchnutie môže spôsobiť pľúcnu fibrózu (azbestóza), rakovinu pľúc, mezoteliómy pohrudnice a pobrušnice.
K samotnému ochoreniu môže dôjsť až v priebehu niekoľkých rokov. Najlepšou prevenciou je nezdržiavať sa dlhodobo v prostredí, v ktorom sa azbest vyskytuje. To však nie je vždy možné, preto je pre pobyt v takomto prostredí nevyhnutné používať všetky dostupné ochranné pomôcky, ako sú masky a podobne.
V dôsledku jeho škodlivosti Európska komisia v roku 1999 nariadila celoplošný zákaz používania azbestu. Uvádzanie na trh výrobkov obsahujúcich azbest a azbestové vlákna, ich používanie a výroba sú zakázané európskou smernicou.
Napriek tomu, že azbest sa prestal vyrábať, sme jeho vláknam vystavení stále pre jeho vysoké využitie v stavebníctve a takisto aj v doprave.
Alternatíva azbestu
Vláknocement je prírodný materiál, s výbornými estetickými a fyzikálnymi vlastnosťami, medzi ktoré patria:
- nízka hmotnosť,
- odolnosť voči poveternostným podmienkam,
- nehorľavosť,
- ľahká spracovateľnosť.
Je to ideálny stavebný materiál, vhodný na použitie v súlade s najnovšími požiadavkami architektonických, energetických a ekologických trendov. V Európe sa preto stáva veľmi obľúbeným.
Vláknocementové fasádne obklady sa vďaka svojím vynikajúcim vlastnostiam považujú za bežnú súčasť modernej architektúry. Ideálnym materiálom na vytvorenie odvetranej fasády sú veľkoplošné vláknocementové dosky, s hrúbkou len 8 mm. Toto umožňuje ich jednoducho rezať,sú tvarovo stále a pružné, čo vytvára výborné podmienky predstavám architektov. Dajú sa veľmi ľahko, kvalitne a spoľahlivo ukotviť na najrôznejších zošikmeniach a previsoch, a to vďaka ich nízkej hmotnosti.
Vláknocement ako strešná krytina
Tak, ako je možné použiť vláknocementové dosky na rôzne druhy fasád, je možné použiť ich i na pokrytie strešnej krytiny. Do triedy materiálov obsahujúcich vláknocement zaraďujeme aj krytinu, z minulosti známu ako Eternit. Tieto maloplošné šablóny, s ich vynikajúcimi vlastnosťami, ako napríklad ich nízka hmotnosť, sú výhodou najmä z hľadiska nižšieho zaťaženia strešnej konštrukcia. Ďalšími, nemenej významnými vlastnosťami tohto materiálu, sú:
- pružnosť,
- odolávanie kyslým dažďom,
- odolnosť voči UV žiareniu,
- a výborné tlmenie zvuku.
Neprehliadnuteľná je takisto jeho vysoká estetická úroveň, porovnateľná s prírodnou bridlicou.
Tieto maloformátové šablóny sú určené sú hlavne na pokrývanie striech, no sú vhodné napríklad aj na rekonštrukcie starších striech, pričom pri ich použití nie je nutné posilňovať krov.
Z vláknocementu sa takisto vyrába aj vlnitá krytina, tzv. vlnovka, ktorá je jedinečnou alternatívou k vlnitému plechu vďaka kvalite, trvácnosti a cenovej výhodnosti. A samozrejme, nesmieme zabudnúť na jej nezávadné zloženie voči životnému prostrediu a zdraviu človeka.
Foto: Wikipedia